Najčastejšie otázky zamestnávateľov v súvislosti s koronavírusom COVID - 19

Najčastejšie otázky zamestnávateľov v súvislosti s koronavírusom COVID - 19

Najčastejšie otázky zamestnávateľov v súvislosti s koronavírusom COVID - 19

Mnohých zamestnávateľov čakajú v súčasnosti ťažké organizačné rozhodnutia a preto vám prinášame právne odpovede na vaše najčastejšie otázky ako postupovať voči zamestnancom v čase koronavírusu.

Úvodom pripomíname, že vláda predstavila koncom marca opatrenia s názvom „Balíček prvej pomoci“ účelom ktorého má byť okrem iného pomoc pre zamestnávateľov v podobe finančného príspevku na platy zamestnancov, či odkladu platby odvodov. Aktuálne situáciu pre vás sledujeme a po prijatí opatrení vás budeme podrobne informovať.

Kvôli mimoriadnej situácií som zabudol podať odklad lehoty na podanie dňového priznania, hrozí mi pokuta?

Nie pokuta vám nehrozí, nakoľko nariadením vlády č. 48/2020 Z. z. došlo k predlženiu lehoty na podanie daňového priznania z dani z príjmov až do 30. júna, a to bez potreby podania oznámenia o predlžení.

Zamestnanec nemôže prísť do práce, keďže mu kvôli koronavírusu zrušili let, som povinný v tomto prípade zamestnancovi platiť mzdu?

Ak sa zruší let kvôli koronavírusu, jedná sa o prekážku v práci na strane zamestnanca (§ 141 ods. 2 písm. g) ZP), a v tomto prípade patrí zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Zamestnancovi bola nariadená karanténa, čo mám robiť?

V danom prípade je potrebné neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlniť (§ 141 ods. 1 ZP) a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prekážku na strane zamestnanca, musí vám zamestnanec túto prekážku preukázať.

Keď je zamestnanec v karanténe akú časť mzdy mu musím vyplácať?

Po „novom“ Sociálna poisťovňa zaviedla tzv. pandemické karanténne nemocenské, ktoré predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu, teda približne 70% hrubej mzdy, pričom nemocenské v uvedenej výške sa poskytne zamestnancovi, ak dôvod na jeho vyplatenie vznikol najskôr v deň účinnosti novely zákona 461/2003 Z. z., teda najskôr 27.3.2020. V prípade, ak sa zamestnanec ocitol v karanténe pred uvedeným dátumom, má počas prvých 10 dní nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (za prvé tri dni 25% a od štvrtého do desiateho dňa 55 % denného vymeriavacieho základu)

Často sa v súvislosti s koronavírusom spomína dohoda so zástupcami zamestnancov, aký ma účel?

Ako zamestnávateľ sa môžete so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že nebudete prideľovať zamestnancom prácu z vážnych prevádzkových dôvodov (koronavírusu), čím si znížite náklady na mzdy pre zamestnancov. V danom prípade je však potrebné zdôrazniť, že aj po uzatvorení takejto dohody patrí zamestnancovi náhrada mzdy najmenej 60 % jeho priemerného zárobku (§ 142 ods. 4 ZP).

Kto sú zástupcovia zamestnancov a ako sú volení?

Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník (§ 11a ods. 1 ZP). Voľba členov zamestnaneckej rady, zamestnaneckého dôverníka a volebné obdobie je podrobne upravené v § 234 a nasledovné v ZP.

Zamestnanec odmietol prísť do práce, lebo má strach z koronavírusu, ako mám postupovať?

Prípad, kedy môže zamestnanec odmietnuť vykonať prácu upravuje § 47 od. 3 písm. a) ZP. Dané ustanovenie uvádza, že zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré bezprostredne a vážne ohrozujú

život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Ministerstvo práce, však vydalo jasné stanovisko v ktorom uvádza, že strach z nákazy koronavírusom dnes pociťuje každý a teda nie je dôvodom pre odmietnutie vykonávania práce a opustenie pracoviska.

Takéto konanie zamestnanca môže predstavovať závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže viesť k skončeniu pracovného pomeru, a preto je vhodné na túto skutočnosť zamestnanca upozorniť.

Môžem vyhodiť zamestnanca počas koronavírusu ?

Áno môžete, ale iba v medziach zákonníka práce (§ 63 ZP).

Môžem vyhodiť zamestnanca keď je v karanténe?

Vo všeobecnosti platí, že ak je zamestnanec v karanténe je práceneschopný a teda v danom období chránený pred výpoveďou (§ 64 ods. 1 písm. a) ZP), to však neplatí, ak je výpoveď daná z dôvodu, že sa zamestnávateľ ruší (§ 64 ods. 3 písm. a) bod.1 ZP).

Dávame do pozornosti, že v prípade ak ste nútení so zamestnancami skončiť pracovný pomer je potrebné veľmi starostlivo dbať najmä na to, aby boli splnené všetky podmienky pre skončenie pracovného pomeru a zároveň aby daný dokument obsahoval všetky potrebné náležitosti podľa ZP. V opačnom prípade vás môže zamestnanec žalovať o neplatnosť právneho úkonu, čo môže v konečnom dôsledku zapríčiniť namiesto očakávaného zníženia, naopak zvýšenie nákladov. Ako skončiť pracovný pomer v súlade so zákonom v čase koronavírusu, vám prinesieme v ďalšom článku.

V prípade, ak ste odpoveď na vašu otázku v našom článku nenašli, vaša situácia je právne komplikovaná alebo by ste potrebovali právnu radu, neváhajte nás kontaktovať, radi vám prostredníctvom emailu poskytneme základné informácie o našich službách.